Fenomén mladých ľudí v statuse NEET (Not in Employment, Education or Training) predstavuje jeden z najvýznamnejších socio-ekonomických problémov súčasných európskych spoločností. Skupina NEETs je vystavená zvýšenému riziku dlhodobej nezamestnanosti, sociálnej exklúzie a chudoby, čo má negatívne dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre verejné financie a sociálnu kohéziu.
Cieľom tejto štúdie je identifikovať a analyzovať kľúčové faktory ovplyvňujúce zotrvanie mladých ľudí v statuse NEET na Slovensku, so zameraním na štrukturálne, sociálne, psychosociálne a regionálne determinanty.
1. Teoretický a konceptuálny rámec
Koncept NEET bol pôvodne zavedený v Spojenom kráľovstve a neskôr prevzatý inštitúciami Európskej únie ako indikátor sociálneho vylúčenia mládeže. V odbornej literatúre je NEET status chápaný ako multidimenzionálny jav, ktorý presahuje rámec klasickej nezamestnanosti a zahŕňa aj neformálnu neaktivitu a odpojenie od inštitucionálnych systémov (Eurofound, 2016).
2. Metodologický rámec
Štúdia vychádza z kombinácie:
- sekundárnej analýzy kvantitatívnych dát (Eurostat, ŠÚ SR),
- analýzy politík zameraných na mládež a trh práce,
- prehľadu empirickej literatúry z oblasti sociológie práce a verejných politík.
Analýza sa zameriava na vekovú skupinu 15–29 rokov, pričom osobitná pozornosť je venovaná regionálnym rozdielom na úrovni NUTS III.
3. Štrukturálny nesúlad medzi vzdelávaním a trhom práce
Jedným z hlavných faktorov zotrvania v statuse NEET je pretrvávajúci nesúlad medzi výstupmi vzdelávacieho systému a potrebami trhu práce. Slovenský vzdelávací systém je charakteristický vysokým podielom teoretickej výučby a relatívne nízkou mierou prepojenia so zamestnávateľmi. Nedostatočne rozvinuté duálne vzdelávanie a slabé kariérové poradenstvo prispievajú k nízkej zamestnateľnosti absolventov, najmä v regiónoch s obmedzenou pracovnou ponukou.
4. Sociálne determinanty a intergeneračný prenos nevýhod
Sociálne zázemie významne ovplyvňuje pravdepodobnosť, že sa mladý človek ocitne v statuse NEET. Empirické štúdie poukazujú na silnú koreláciu medzi NEET statusom a nízkou úrovňou vzdelania rodičov, chudobou a priestorovou segregáciou. Tieto faktory prispievajú k reprodukcii sociálnych nerovností a obmedzujú sociálnu mobilitu, najmä v prípade marginalizovaných rómskych komunít.
5. Psychosociálne aspekty neaktivity
Zotrvanie v statuse NEET má výrazné psychosociálne dôsledky. Dlhodobá neaktivita vedie k strate pracovných návykov, zníženiu sebaúčinnosti a k narušeniu sociálnych väzieb. Výskumy potvrdzujú zvýšený výskyt depresívnych symptómov a úzkostných porúch medzi mladými NEETs, čo následne znižuje efektivitu aktivačných politík zameraných výlučne na zamestnanosť.
6. Regionálne rozdiely a priestorová dimenzia
Regionálny kontext zohráva kľúčovú úlohu v procese integrácie mladých ľudí. V periférnych regiónoch Slovenska dochádza k akumulácii rizikových faktorov – vysokej nezamestnanosti, nízkej dostupnosti služieb a obmedzenej dopravnej infraštruktúry. Tieto faktory vytvárajú tzv. regionálne pasce neaktivity, ktoré výrazne znižujú šance mladých ľudí na sociálnu a ekonomickú integráciu.
7. Implikačný rámec pre verejné politiky
Zistenia poukazujú na potrebu komplexného a integrovaného prístupu k riešeniu problematiky NEETs. Efektívne politiky by mali kombinovať:
- reformu odborného a celoživotného vzdelávania,
- individualizované aktivačné opatrenia,
- psychosociálnu podporu,
- regionálne cielené intervencie.
Záver
Analýza determinantov zotrvania mladých ľudí v statuse NEET na Slovensku poukazuje na komplexný a multidimenzionálny charakter tohto fenoménu. Zistenia potvrdzujú, že NEET status nie je výsledkom individuálneho zlyhania alebo nedostatočnej motivácie mladých ľudí, ale dôsledkom kumulácie štrukturálnych, sociálnych, psychosociálnych a regionálnych faktorov, ktoré vzájomne posilňujú riziko sociálnej exklúzie.
Štúdia identifikovala výrazný nesúlad medzi vzdelávacím systémom a potrebami trhu práce, ktorý obmedzuje zamestnateľnosť mladých ľudí, najmä v regiónoch s nízkou ekonomickou diverzifikáciou. Tento nesúlad je ďalej prehlbovaný sociálno-ekonomickým zázemím, ktoré významne ovplyvňuje vzdelávacie a pracovné dráhy mladých ľudí už v raných fázach životného cyklu. Intergeneračný prenos nevýhod tak zohráva kľúčovú úlohu v reprodukcii statusu NEET, najmä v marginalizovaných komunitách a periférnych regiónoch.
Osobitná pozornosť bola venovaná psychosociálnym aspektom neaktivity, ktoré sú v politickom diskurze často podceňované. Dlhodobé zotrvanie mimo vzdelávacieho a pracovného systému má preukázateľne negatívny vplyv na sebaúčinnosť, duševné zdravie a sociálny kapitál mladých ľudí. Tieto faktory nielenže znižujú pravdepodobnosť úspešnej reintegrácie, ale zároveň limitujú efektívnosť štandardných aktivačných politík, ktoré sa zameriavajú prevažne na krátkodobé zamestnanie bez adekvátnej podpory.
Regionálna analýza zároveň poukázala na existenciu tzv. regionálnych pascí neaktivity, v ktorých sa kumulujú štrukturálne slabiny trhu práce, obmedzená dostupnosť služieb a nízka mobilita pracovnej sily. V týchto kontextoch sú individuálne snahy mladých ľudí o integráciu často systematicky brzdené externými faktormi, čo vedie k dlhodobému zotrvaniu v statuse NEET a k prehlbovaniu regionálnych nerovností.
Z hľadiska verejných politík tieto zistenia poukazujú na potrebu zásadného prehodnotenia súčasného prístupu k riešeniu problematiky NEETs na Slovensku. Fragmentované a sektorovo oddelené intervencie, ktoré dominujú súčasnej praxi, nedokážu adekvátne reagovať na komplexnosť identifikovaných problémov. Absencia individualizovaného prístupu, systematického mentorstva a dlhodobej psychosociálnej podpory výrazne obmedzuje udržateľnosť dosiahnutých výsledkov.
Táto štúdia preto vytvára analytické východisko pre nasledujúci článok, ktorý sa zameria na identifikáciu efektívnych politických nástrojov, intervenčných modelov a príkladov dobrej praxe v oblasti integrácie mladých ľudí v statuse NEET. Osobitná pozornosť bude venovaná:
- integrovaným modelom podpory kombinujúcim vzdelávanie, zamestnanosť a sociálne služby,
- individualizovaným intervenciám založeným na case managemente a mentorstve,
- regionálne cieleným politikám reflektujúcim špecifiká lokálnych trhov práce,
- transferu inovatívnych prístupov zo zahraničia do slovenského kontextu.
Nasledujúci článok sa bude usilovať nielen o deskriptívny prehľad riešení, ale aj o kritickú reflexiu ich prenositeľnosti a udržateľnosti v podmienkach Slovenskej republiky. Jeho cieľom bude formulovať odporúčania, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre tvorbu verejných politík, implementáciu pilotných projektov a ďalší akademický výskum v oblasti sociálnej inklúzie mládeže.
Zoznam použitej literatúry
- Eurofound (2016). Exploring the diversity of NEETs. Publications Office of the European Union.
- Eurostat (2023). Young people neither in employment nor in education and training (NEET).
- OECD (2021). Investing in Youth: Slovakia. OECD Publishing.
- ILO (2020). Global Employment Trends for Youth. International Labour Organization.
- Štatistický úrad SR (2023). Nezamestnanosť a trh práce.
- Mertaugh, M., & Hanushek, E. (2009). Education and the labor market. Economics of Education Review.
- Bynner, J., & Parsons, S. (2002). Social exclusion and the transition from school to work. Journal of Vocational Behavior.