Starý naratív prestáva platiť. donedávna panovalo presvedčenie, že najviac ohrození budú nízkokvalifikovaní pracovníci.
Bratislava – Logika ohrozenosti nízkokvalifikovaných pracovníkov vychádza zo skúseností s predchádzajúcimi technologickými zmenami, kde stroje nahrádzali manuálnu prácu vo výrobe, automatizované linky znížili potrebu fyzickej sily či softvér odstránil rutinnú administratívnu prácu.
Vysokoškolské vzdelanie
Avšak čoraz častejšie sa objavujú dôkazy, že obavy majú aj špecialisti s vysokoškolským vzdelaním. AI totiž preniká do oblastí, ktoré ešte nedávno vyžadovali špičkovú odbornosť, a to od právnych služieb cez medicínsku diagnostiku až po umeleckú tvorbu.
Zásahy do duševnej práce
Najnovšie výskumy však ukazujú posun. Čoraz viac sa totiž objavujú signály, že jednoduché rozdelenie na takpovediac nízko ohrozených a vysoko bezpečných už nemusí platiť. Podľa analýzy Wanga a Lua z tohto roka sa vysoko vzdelaní pracovníci často cítia viac ohrození než tí s nižšou kvalifikáciou. A dôvod? Pokroky v umelej inteligencii zasahujú do duševnej práce, a to priamo do činností, ktoré boli donedávna vnímané ako výsada ľudskej kreativity či špecializácie. Ide napríklad o právne služby, medicínsku diagnostiku, finančné analýzy či tvorivú umeleckú prácu.
Výsada špecialistov
Ukazuje sa však, že to, čo bolo kedysi výsadou špecialistov, dokáže dnes aspoň čiastočne zastúpiť algoritmus. Vplyv umelej inteligencie je zároveň odvetvovo špecifický. Právnik, ktorý pripravuje štandardné zmluvy, môže byť nahraditeľnejší ako jeho kolega zastupujúci klienta na súde. Podobne aj lekár pri základnej diagnostike čelí iným výzvam než špecialista, ktorý kombinuje skúsenosti s individuálnym prístupom k pacientovi.
Paradox ohrozených
Zaujímavý paradox teda je, že kým roboty nahradili manuálne úkony v továrňach, umelá inteligencia robotizuje myslenie. Pre vysoko kvalifikovaných odborníkov to môže znamenať zásadnú zmenu identity. Nejde len o stratu rutinných úloh, ale aj o pocit, že sa narúša ich jedinečná odbornosť, kreativita či cit pre umenie. Na druhej strane, nízkokvalifikovaní pracovníci čelia inému typu rizika.
Lacnejšie a dostupnejšie
Automatizácia je v mnohých odvetviach stále lacnejšia a dostupnejšia, čo znamená, že manuálne alebo monotónne činnosti sa budú digitalizovať rýchlejšie. Pre ľudí bez prístupu k rekvalifikácii či technológiám môže byť strata zamestnania existenčnou hrozbou. Špecifickou kapitolou sú ženy a starší pracovníci, ktorí vnímajú riziká spojené s umelou inteligenciou intenzívnejšie. Príčiny obáv seniorov môžu prameniť v nedostatočných digitálnych zručnostiach, ochote učiť sa nové veci, vo zvýšenej averzii voči technologickým inováciám alebo vyšším nákladom a menšej ochote na zmenu povolania.
Slovenský kontext
Kto je v prvej línii? Na Slovensku má táto debata veľmi konkrétne obrysy. Už dnes sú viditeľné prvé príklady napríklad v oblasti bankovníctva a administratívy, kde viaceré slovenské banky zavádzajú chatboty a hlasových asistentov, ktoré odbavujú základné požiadavky klientov, odblokovanie účtu či jednoduché reklamácie. Podľa údajov spoločnosti TREXIMA Bratislava z Informačného systému o cene práce tvorila v prvom kvartáli 2025 skupina administratívnych povolaní, podľa štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 na dve miesta, až 18,6 percenta z celkového počtu zamestnancov na Slovensku.
Priemysel a automotive
Skupina profesií pôsobiacich z veľkej časti v sektore priemyslu
Automatizácia je v mnohých odvetviach stále lacnejšia A dostupnejšia, čo znamená, že manuálne Alebo monotónne činnosti sa Budú digitalizovať rýchlejšie.
a automotive, ako sú napríklad montážni pracovníci, operátori strojov a zariadení, skladníci, pracovníci v hutníctve a strojárstve, spracovatelia a výrobcovia potravinárskych výrobkov či vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení, tvorila podľa údajov z ISCP 20 percent všetkých zamestnancov v národnom hospodárstve.
Oblasť maloobchodu
Povolania ako predavači a pomocní pracovníci v oblasti maloobchodu a predaja v prvom kvartáli 2025 tvorili 5,8 percenta zo všetkých zamestnaných na Slovensku. Trendy v oblasti maloobchodu, konkrétne v supermarketoch, ukazujú, že postupne pribúdajú samoobslužné pokladnice doplnené o AI vizuálne rozpoznávanie tovaru. Predavači sa tak postupne presúvajú k zákazníckej asistencii namiesto rutinného blokovania tovaru.
Výrazná transformácia
Vplyv umelej inteligencie na jednotlivé povolania a profesie je veľmi náročné kvantifikovať, keďže veľa z nich je sektorovo prierezových. Avšak s určitosťou vieme, že spomínané skupiny zamestnaní v horizonte piatich až desiatich rokov s vysokou pravdepodobnosťou prejdú v dôsledku umelej inteligencie výraznou transformáciou, náhradou niektorých činností alebo čiastočnou zmenou náplní prác. Teda takmer 45 percent zamestnancov na Slovensku bude v blízkom období priamo alebo nepriamo dotknutých umelou inteligenciou v prípade, ak sa nerekvalifikujú, respektíve neprispôsobia svoje zručnosti, vedomosti a kompetencie budúcim potrebám trhu práce.
Technologické zmeny
Ak sa pracovná sila a hospodárstvo Slovenska nedokážu adaptovať na technologické zmeny a posunúť k modelu znalostnej ekonomiky založenej na inováciách, ľudskom kapitáli a výrobe s vyššou pridanou hodnotou, tak ekonomike hrozí strata konkurencieschopnosti, stagnácia produktivity a uviaznutie v takzvanej pasci stredného príjmu. Dôsledkom bude odlev investícií a dlhodobé zaostávanie za vyspelými krajinami.
Výzva pre Slovensko
Umelá inteligencia nemusí mať len substitučný charakter, ale často pôsobí aj ako doplnok. Historicky technológie zriedkavo viedli k úplnej eliminácii profesií, skôr ich transformovali, pretvorili a pridali im nové dimenzie. AI tak môže byť aj nástrojom, ktorý odbremení ľudí od monotónnych úloh, zvýši efektivitu a produktivitu práce a umožní im sústrediť sa na kreatívnejšie či strategické aspekty práce.
Znalosti a zručnosti
Otázka preto nestojí, kto je ohrozený viac, a teda či robotník alebo právnik. Správnejšia otázka je, ako zmeniť a prispôsobiť svoje znalosti a zručnosti k budúcim potrebám trhu práce tak, aby sme ohrození neboli. Pre Slovensko, kde takmer polovica pracovnej sily vykonáva činnosti, ktoré môže umelá inteligencia v blízkej budúcnosti výrazne transformovať, bude kľúčom systematická rekvalifikácia, prepojenie vzdelávania s potrebami firiem a ochota jednotlivcov prijímať nové technológie ako partnera, nie nepriateľa.
Štefan Brna, pripravené v spolupráci so spoločnosťou TREXIMA Bratislava
Hospodárske noviny – Str. 10, 4.9.2025 – https://www.pressreader.com/slovakia/hospodarske-noviny-9ZZT/20250904/281715505742069?srsltid=AfmBOoobyusgGK57N2-698alJNhm-2QHFCuCdYnWkAqoUjJSQwbWng13
Autor: Ing. Štefan Brna MBA